..................................When you can live forever...What do you live for?....................................

7.Kapitola-Bitka

28. srpna 2008 v 22:39 | Nath |  Čo je dôležitejšie, priateľstvo alebo láska?
Taaakže pribudla síce kapitolka, ale nepísala som ju ja, ale po dlhšej dobe Tonks :D Mne sa veelmo páči, no už sa akosi začínam strácať v deji, tak si budem musieť prečítať celú poviedku... Ale neva :D
Aaaa chcem sa fakt velmo ospravedlniť, že nič nepribúda, ale ja proste nemám čas... Už asi týždeň mám v počítači uloženú polovicu kapitoly, možno ju sem zverejním a druhú dopíšem neskor... A babám som sľúbila už dávnejšie designy, o ktoré mi písali na blogu, no ja fakt nestíham...

Na raňajky som sa vybrala celkom skoro a sama. Baby ešte spali a vlastne mali aj dôvod. Vstala som o hodinu skôr ako zvyčajne. To je na mňa teda veľmi veľa.
Išla som cez hrad a rozhodla som sa, že to zoberiem okľukou. Za jedným rohom som narazila na Toma. Viem, že som chalanom sľúbila, že si dám naňho pozor, ale čo by mi mal spraviť?
"Ahoj Nat," usmial sa na mňa.
"Ahoj Tom," odpovedala som. "Čo to hovorili chalani o tej stávke?" spýtala som sa zostra. Nerada chodím okolo horúcej kaše.
"Ale nič," snažil sa to ututlať.
"Aké nič?" Dopekla Tom tak mi to povedz!" vykríkla som naňho. Na chodbe nebol nikto okrem nás dvoch.
"Natie ja..." začal pomaly. "Na čo to potrebuješ vedieť?" zmenil taktiku.
"Rada by som vedela, prečo som predmetom nejakej hlúpej stávky. Tom buď mi to povieš ty, alebo si to zistím sama," vyhrážala som sa mu.
"Tak dobre," súhlasil. "Ale nie tu," povedal a zatiahol ma do jedného výklenku. "Stavil som sa s jedným kamarátom, že si najkrajšie dievča na škole," povedal a ja som sa zarazila.
"P - prosím?" vykoktala som.
"On hovoril, že najkrajšia je tá blondínka z bifľomoru. Ja som povedal, že si najkrajšia ty," pohladil ma po líci. "Tak sme sa stavili, ktorá z vás bude mať viac nápadníkov," rozpačito sa usmial. "Prepáčiš mi to?" vykúzlil nevinnú tvár.
Tak pred týmto ma chceli James a Sirius varovať? Ale prečo? "Ja..." snažila som sa mu na to niečo povedať, ale on to vyriešil za mňa. Oprel ma o stenu, chytil mi hlavu do dlaní a začal ma bozkávať. Zo začiatku som bola prekvapená tým rýchlym zvratom udalostí, ale po chvíli som začala spolupracovať. Omotala som mu ruky okolo krku a Tom premiestnil svoje dlane na môj pás. Jazykom vnikol do mojich úst a začala sa taká menšia jazyková vojna. Bozkával naozaj dobre. Zrazu som zacítila niečo teplé na pokožke brucha. Tom sa mi dostal rukami pod blúzku a bol by pokračoval ešte vyššie, keby ...
Sirius
Vstal som skôr. Ani neviem prečo, ale rozhodol som sa, že sa pôjdem prejsť. Trochu prevetrať hlavu. Chcel som si utriediť myšlienky. Jedny sa točili Natalie, druhé Cartonovej stávky a bolo tam aj plno ďalších.
Ako som tak prechádzal prázdnymi chodbami, rozhodol som sa, že by nezaškodilo skočiť si do Rokvillu. Vybral som si najbližší tunel a to cez tajné dvere pri obraze lietajúceho draka. Pomaly som k nemu kráčal. Už som chcel zabočiť do výklenku vedľa neho, keď ma v tom niečo stoplo. To niečo, alebo skôr niekto bol nejaký bozkávajúci párik. Chcel som sa otočiť a odísť preč, no všimol som si, že to nie je nejaký párik. To bola Natalie s Cartonom.
"Ty debil!" zrúkol som na neho a surovo ho odtrhol on Natalie.

Natalie
Zomlelo sa to tak rýchlo, že som ani nestačila zareagovať. Sirius a Tomom sa pobili pekne po muklovsky.
"Stačí!" skríkla som, ale nemalo to žiaden účinok. Siahla som do vrecka, aby som z neho vytiahla prútik, no žiaden som nenašla. "Dopekla, kde môže byť?" mrmlala som a prehľadávala všetky vrecká. "Veď ráno som si ho tam dávala." A potom som zistila, kde je môj prútik. Váľal sa na zemi a bol zlomený na dve polovice.
"Do trolla," zahrešila som. "A vy dvaja okamžite prestaňte!" skríkla som znova, ale ani som to nemusela robiť. Niekto ich od seba oddelil. A ten niekto bol naštvaná profesorka McGonagallová.
"Čo ste si mysleli, že robíte?" zrúkla na nich. Ja som očervenela ako pivonka, pretože som na celej tejto situácii mala istý podiel viny. Pozorne som si obzrela oboch účastníkov bitky. Tom mal zlomený nos a asi aj ruku, lebo si ju pridŕžal pri tele vo veľmi podivnom uhle. Sirius mal rozťatú peru a jedno oko mu začínalo napúchať.
"Pán Black, pán Carton! Čo ste tu stvárali?" hučala na nich. "Slečna Colmannová, čo mi k tomu poviete?" otočila sa na mňa. Očervenela som ešte viac.
"No pobili sa," vypotila som. McGonagallka len pokrútila hlavou.
"Ideme do nemocničného krídla," vyhlásila nakoniec a pokynula Siriusovi a Tomovi, aby ju nasledovali. "Slečna Colmannová, počkajte ma pred kabinetom," nakázala mi a keď sa Sirius začal zmáhať na protest, jednoducho ho umlčala.
Sirius
Keď sme prišli do Nemocničného krídla, madam Pomfreyová zalomila rukami. Ošetrila mi rany a povedala, že môžem ísť. "Pána Cartona si tu budem musieť nechať."
"Dobre. Pán Carton, hláste sa hneď po prepustení u mňa v kabinete. A vy, Black, poďte so mnou."
"Takže čo sa tam odohralo?" začala McGonagallka, keď sme boli už v kabinete. Vedľa mňa sedela Natalie a červenala sa. "Slečna Colmannová, začnite!"
"No bola som s Tomom v tom výklenku," začala pomaly a červenala sa ešte viac. "Potom prišiel Sirius a začali sa biť. Snažila som sa ich od seba oddeliť, ale môj prútik sa zlomil," dokončila a sklopil oči.
"Pán Black?"
"Je to tak ako hovorila Natalie," povedal som.
"Ale prečo ste sa začali s pánom Cartonom biť?" pýtala sa ďalej.
"To je zložité," snažil som sa z toho vykľučkovať. Nechcel som hovoriť pred Natalie o stávke. McGonagallka to asi pochopila.
"Slečna Colmannová môžete ísť. A napíšte rodičom, aby vám poslali nový prútik. Tu máte rezervný na dnes," podala jej prútik, ktorý vytiahla zo zásuvky.
"Tak pán Black, môžete začať."
"Musím pani profesorka?" pozrel som na ňu. Nemal som chuť jej to vysvetľovať.
"Ak mi to nepoviete, tak vám môže hroziť vylúčenie zo školy. Tak sa rozhodnite. Ale rada by som počula pravdu!" Vylúčenie zo školy?
"Tak dobre," vzdychol som si. "Carton sa stavil s kamarátom, že sa vyspí s Natalie. Keď som ráno išiel okolo, tak ju v tom výklenku začínal vyzliekať. Musel som ho zastaviť," povedal som jej to v skratke.
"A to preto ste mu museli zlomiť nos a ruku?" prehovorila po chvíli McGonagallka.
Natalie
Vyšla som z McGonagallkinho kabinetu, ale dáko som sa potkla a vysypali sa mi veci z tašky. Začala som ich zbierať a tak som si nechtiac vypočula rozhovor Minervy a Siriusa. Jedna veta mi zarezonovala v ušiach.
"Carton sa stavil s kamarátom, že sa vyspí s Natalie..." Stále sa mi omieľala v hlave dokola. Nechala som tašku taškou a plná zlosti som sa rozbehla do Nemocničného krídla.
"Ten idiot! Ten parchant! Debil!" nadávala som celou cestou a okoloidúci študenti na mňa pozerali ako na blázna. Vletela som do Nemocničného krídla, prihnala sa k Tomovej posteli a odhrnula závesy.
"Ty parchant!" skríkla som a jednu mu vrazila.
"Natalie?" pozrel na mňa. Ja som mu miesto odpovede vlepila ďalšiu facku a vybehla preč.
Bežala som cez celý hrad, až som vybehla von. Bežala som tak, ako ešte nikdy. Hnaná zlosťou, smútkom, sklamaním a odporom. Nevedela som, kade bežím, kam idem a kde som. Len som bežala a bežala. Nevnímala som nič, ani to, že som vbehla do zakázaného lesa a oproti mne stojí asi tucet kentaurov. Uvedomila som si to až vtedy, keď ma trafilo zopár šípov a ja som zaspätkovala. To som však nemala, narazila som do stromu a stratila vedomie.
//<![CDATA[ sklikBanner({ codeId: 36, formatId: 23, url: new String(window.location.href), cborder: 'ff6600', cbackground: 'fcf3d2', ctitle: 'ff6600', ctext: 'ff6600', curl: 'cc6600', simg: 1 }); //]]>
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jasane=) Jasane=) | E-mail | Web | 31. srpna 2008 v 9:52 | Reagovat

Skvěly... Moc, moc, moc pěkny!!

2 Pěťulďas Pěťulďas | 30. září 2008 v 21:23 | Reagovat

tan konec je super, jenom prodím přidej kapitolku brzo :D

3 Lil Lil | 16. října 2008 v 20:52 | Reagovat

Vazne super....uz se nemuzu dockat dalsi =D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama