..................................When you can live forever...What do you live for?....................................

5. Kapitola- Ružová je IN

9. června 2008 v 18:54 | Nath |  Teraz alebo nikdy
TRAMTARARÁ!! Áno, vidíte dobre! Je tu kapča k Teraz alebo nikdy!! Ja viem, už bolo aj na čase, že? :) Celkom som sa prekonala dľžkou, tak to dúfam oceníte a okomentujete
Venujem ju len a len Lili, lebo sa na ňu tak dlho tešila a stále sa na ňu pýtala :) Tak pre teba :) Ale na ostatných som nezabudla nebojte!:) Tak príjemné čítanie :) Dá sa čítanie mojích poviedok nazvať sa príjemné?? Heh, asi nie... Tak pekné, nie, hmm...domyslite si no :)
/Nezdám sa vám nejaká sentimentálna?? Radšej už končím.../ Neviem prečo mám dnes prehnane dobrú náladu :)

,,Sirius!! Vstávaj!!" Ozývalo sa celou izbou. Bože, ktorý magor ma budí tak skoro ráno?
,,Nechajte ma ešte spať." Zamrmlal som potichu a pretočil sa na druhý bok. Dotyčnému to asi stačilo, lebo ma už nebudil. Aspoň som si to myslel...
,,Áaaa...! Sakra! To ktorý debil?" Skríkol som a okamžite vyletel z postele. Pohľad sa mi zastavil na chechtajúcom sa Jamesovi s prútikom v ruke.
,,Sorry kámo, ale ty si nechcel vstávať." Pokrčil pobavene plecami.
,,Jasné, a preto si ma musel poliať vodou však?" Zabručal som naštvane a odobral sa do kúpeľne. Lepší budíček asi už fakt vymyslieť nemohol. No dobre, uznávam, že aj ja sem-tam chalanov prebudím takým spôsobom, ale fakt len sem tam, lebo ja som ten, koho väčšinou všetci ťahajú z postele.
,,No ták Sirius, pohni kostrou, lebo nestihneme vyučko." Vravel James a znudene sa opieral o dvere kúpeľne. Remus a Peter boli taký láskyplní a nepočkali na nás. Vraj nechcú, tak ako my dvaja, dobiehať na hodinu. No, teda Rem nechce. Petrovi to bolo akosi jedno. Ten sa ponáhľal len na raňajky.
,,Veď už idem, idem..." Povedal som otrávene, hodil posledný pohľad do zrkadla a vybrali sme sa na raňajky. Keďže za 15 minút začínala prvá hodina, nebolo tam veľa ľudí. Teda ak nerátam tie barbie, ktoré sem chodili neskoro iba kvôli mne. No čo, nesťažujem sa. Usadili sme sa do stredu a spokojne sme sa pustili do jedla.
Keď sme sa konečne zdvihli, tak za 5 minút začínala hodina. Nás to však vôbec neobťažovalo. Pomaly sme si vykračovali k učebni dejín, ktorá bola na druhej strane hradu. Kam sa ponáhľať, však Binns neuletí, no nie?
,,Pán Black, pán Potter. Prišli ste neskoro." Povedal monotónne duch, keď zdvihol oči od svojich poznámok a pozrel na nás. Práve sme totiž vošli dnu a boli sme celí vysmiati, lebo sme práve vymýšľali útok na Filchovu pracovňu.
,,Prepáčte. Tuto Tichošľapovi sa nechcelo vstávať." Zaškeril sa James a zamieril do zadnej lavice, ktorá bola ako jediná voľná. Profesorovi nevenoval ani najmenšiu pozornosť. Ja som sa pobavene pobral za ním. Cestou som ešte stihol obdarovať pár báb oslnivým pohľadom a hodil som sa na stoličku vedľa neho.
,,Strhávam Chrabromilu 20 bodov, za opakované neskoré príchody." Povedal rovnako monotónne a opäť sa vrátil k svojím poznámkam. Niekoľko Chrabromilčanov na nás hodilo naštvané pohľady, no my sme sa ďalej veselo vyškierali. Veď čo sú to nejaké body?
,,Super, aspoň si to teraz dospím. Tak ma prosím nevyrušuj." Oznámil som Jamesovi a rozvalil sa na lavicu.
Dejiny mágie ubehli pomaly, čo sa ale nedalo povedať o ostatných predmetoch. Ani sme sa nenazdali a odchádzali sme s učebne obrany. Mierili sme si to rovno do veže, kde sme plánovali stráviť celý zvyšok večera.
,,Platí dnes tá vec s tým kabinetom?" Pýtal som sa Paroháča. To už sme boli pohodlne rozvalený na kreslách pred krbom. Klubovka bola celkom plná. Vlastne to bola vždy, keď sme tu boli. Ja si ale nenamýšľam! Ja len hovorím pravdu! :)
,,Že váhaš." Zaškeril sa Paroháč a začal sa venovať Am, ktorá mu sedela na kolenách. Tá sa len veselo chichotala. Ja som znudeným pohľadom blúdil po klubovni.
Na chvíľu sa mi oči zastavili u Nell. Sedela s Lily na opačnej strane klubovne a o niečom sa veselo rozprávali. Zrejme ucítila môj pohľad na chrbte, tak sa obzrela. Keď ma uvidela, okamžite sa otočila a ďalej sa venovala rozhovoru. No keď sem pozrela ona, pozrela sem aj Evansová. No nie na mňa. Pozrel som smerom, kam sa dívala. Sedel tam James a práve niečo šuškal Am. Akoby sa po chvíli spamätala a hneď od nich odvrátila pohľad. Potom sa s Nell hneď zdvihli a odišli do izby.
Ja som sa ďalej obzeral po klubovke a tento krát sa mi pohľad zastavil na Remusovi sediacemu oproti mne. Zrejme bol zahĺbený do knihy, ale všimol som si, že sem tam hádže pohľady na Jamesa s Am.
Rozhodne som potriasol hlavou a dal si ruky do dlaní. Mne sa už vážne sníva. Prečo by sa preboha Remus díval na Jamesa s Am? Túto nezmyselnú myšlienku som zahnal kdesi preč. Potom som veselo zdvihol hlavu a ,vrátil' sa späť do reality.
Nemal som nič na práci, tak som si vytiahol pergamen a brko a pustil sa do úloh. No, pustil ako pustil.
,,Námesačník? Mohol by si mi prosím ťa požičať tvoju úlohu z obrany? V niečom som si totiž nie istý." Spýtal som sa ho asi po piatich minútach ,robenia si úloh'. Mňa také blbosti nikdy nebavili, no...
,,Na, ale tento krát si to aspoň neodpíš od slova do slova." Poprosil ma mierne nahnevane, podal mi svoju úlohu a ďalej sa venoval knihe.
,,Dík." Zaškeril som sa a pustil sa do odpisovania. Buď ja, alebo James sme si od neho totiž vždy odpisovali všetky úlohy. No, väčšinou ich vždy odpisoval James od Remusa a ja som ich na poslednú chvíľu odpisoval od neho. Učitelia nám na to za tých šesť rokov aj tak neprišli, tak čo? No dobre, uznávam... Sem tam vyzerali tak, že nás z niečoho podozrievajú, ale nikdy nám nepovedali, že o tom vedia.
Aj keď sme sa takmer nikdy neučili, vždy sme mali dobré známky. Hlavne z praktických častí. Tie nám šli vždy najlepšie z triedy. Počkať, ja som povedal takmer nikdy? Takmer? No ok... Uznávam... Nikdy... Veď koho už len baví učenie? Teda, ak nerátam Námesačníka a Evansovú no...
,,Ideme?" Spýtal sa ma Paroháč, akurát keď som dopísal poslednú vetu.
,,Jasné, že váhaš." Zaškeril som sa, poskladal pregameny a začal som sa dvíhať. Bolo už asi desať hodín, ale nám to absolútne neprekážalo.
,,Tak ja ešte skočím po plášť a po mapu. Kto ju mal naposledy?" Pýtal sa James a mieril do spálne.
,,Mala by byť v mojom kufri!" Zakričal som na neho, lebo už bol na schodoch.
,,Námesačník ideš?"
,,Prepáč Tichošľap, ale dnes nemám náladu. Možno inokedy."
,,Jasné..." Zašomral som a pozrel som smerom na Petra. Ten bol rozvalený v kresle a spokojne chrápal.
,,Toho radšej budiť nejdeme." Povedal znechutene James, len čo sa prirútil ku mne.
,,To som ani nemal v pláne." Odvetil som rovnako znechutene a vydali sme sa von.
,,Ale chlapci! Kam tak neskoro? O chvíľu je predsa večierka!" Okríkla más tučná pani, hneď ako sme prešli portrétom.
,,To nech vás láskavo nezaujíma." Schladil ju James a už nás prikrýval plášťom. Už sme boli pomerne vysoký, takže nás plášť nezakrýval tak, ako kedysi. Teraz sme museli byť mierne zohnutí a verte mi, že keď ste v takej polohe už pol hodinu, dosť z toho bolí chrbát.
Do čerta s tým, čo ten plášť vymyslel! Na šírku bol v pohode, takže sme sa podeň kľudne zmestili aj štyria, ale tá jeho dĺžka ma už fakt začínala štvať.
,,Máš to kúzlo?" Pýtal som sa Paroháča na ceste ku kabinetu. Ani som príliš nemusel stíšiť hlas, lebo na chodbe momentálne nikto nebol. Z toho bude Filch teda riadne vyhúkaný! Už dosť dlho sme mu nič nevyviedli a to treba okamžite napraviť.
,,Jasnačka. Je to jednoduchá formula. EvertoImflamarte . " Zrazu sa zastavil a bez upozornenia ma vtiahol do jedného výklenku.
,,Čo blbneš?" Osopil som sa naňho potichu.
,,Pre toto!" Povedal a strčil mi mapu pod nos. Boli na nej dve postavy. McGonagallová a Filch. Práve mierili k nám. Pri pomyslení na tých dvoch som sa začal tlmene smiať. Pekná dvojka, to treba uznať.
,,Tichošľap si normálny? Buď ticho, lebo nás prezradíš!"
V tom už do chodby vošla spomínaná dvojica a o niečom zanietene diskutovali.
,,Mali by ste ich vyraziť pani profesorka! To, čo stvárajú už nie je normálne! V mojej dobe..."
,,Áno, ja viem Argus. Povesili by ste ich do tej najtemnejšej veže za nohy a nechali ich umrieť." Skočila mu do reči McGonagallka s nepredstieraným odporom.
,,Ale pani Norisová! Naposledy mi povesili pani Norisovú..." Rozčuľoval sa Filch, ale už sa od nás vzďaľovali, tak sme už nič iné nepočuli.
,,Tak to bol gól." Začal sa smiať James a obaja sme vypadli z výklenku.
,,Áno...Takmer som na to už zabudol." Pri tej spomienke sme sa začali smiať na celé kolo. Asi by ste chceli vedieť, o čom tu teraz točíme čo?
Keď som vám vravel, že sme Filchovi už dlho nič nevyviedli, myslel som to tak, že sme mu nič nevyviedli už dlhé dva týždne. To je u nás teda rekord! A teraz k veci.
Asi pred tými dvoma týždňami sme totiž tú jeho smradľavú kefu na topánky- pani Norisovú- povesili dolu hlavou z astronomickej veže. Bola to ohromná sranda! Keby ste ju videli! Proste, nezabudnuteľný pohľad.
McGonagallke sme sa vyhovorili tak, že ste chceli zistiť či má mačka skutočne deväť životov, pretože tak hlúpy tvor nemôže žiť tak dlho. My sme tak trošku zabudli na to, že ona sama sa premieňa na mačku no... Za trest sme mali vyčistiť všetky trofeje a ostatné blbosti v Sieni slávy... Trvalo nám to celú noc, lebo nám vzala prútiky, ale za tú srandu to rozhodne stálo! Spravili sme to ale len mi dvaja, lebo Remus sa zas učil a Peter bol ako vždy v kuchyni.
,,Skontroluj mapu Paroháč." Vravel som Jamesovi, keď sme už konečne dorazili k Filchovej kancelárii.
,,Vzduch čistý. Môžeš."
,,Alohomora." Zašomral som a dvere sa odklopili. Naskytol sa mi pohľad na tak dobre známu zatuchnutú pracovňu.
,,To je nechutné." Povedal som znechutene a ukázal na hromadu oblečenia na stoličke. Všetko páchlo a bolo to prežraté moľami.
,,Pohni si, nechcem tu stráviť už ani minútu." Popohnal som Jamesa. Ten sa tváril rovnako znechutene, ako ja.
,,Everto Imflamarte." Zašomral, mieriac prútikom na steny, potom stôl, podlahu, vlastne na všetko v pracovni. V tú chvíľu sa všetko, vrátane jeho vecí a nábytku, zafarbilo na rúžovo. Obaja sme sa začali nekontrolovateľne smiať a už pod plášťom sa čo najrýchlejšie vypotácali preč. Nechceli sme riskovať, že by nás tam načapal.
,,Vieš čo je na tom najlepšie, Tichošľap?"
,,Čo?"
,,Že to kúzlo je trvácne! Proste, to nik okrem nás neodčaruje a my sa budeme tváriť tak, že sme zabudli protikúzlo! Pravdu povediac, ja ho ani nepoznám..." Povedal natešene James.
,,Skvelé! Ty si génius Paroháč! Už sa teším na zajtrajšok!" Zaškeril som sa a čo najrýchlejšie sme zamierili do veže.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Mám pokračovať v písaní tejto poviedky??

Áno !! :D
Ako chceš.....
Nie

Komentáře

1 Lili Lili | Web | 9. června 2008 v 19:18 | Reagovat

Jimmi a genius?:D ale bestovne !a dik za venevanie a dufam ze kapca bude hoooooooodne skoro!

2 Agnes Lore-Ley Agnes Lore-Ley | Web | 9. června 2008 v 20:47 | Reagovat

povedená kapitolka...nevím, co k ní říct víc =D. jen některá slova ve slovenštině mi dělají menší problémy, ale to se časem srovná (doufám =D)=D.

Jinak...už aby tu byla další kapitolka!!! XD

Budu sem chodit otravovat tak dlouho, dokud tu nepřibude něco dalšího...XD

3 nathalcek nathalcek | Web | 9. června 2008 v 20:55 | Reagovat

lili: njn james je rodeny genius :D a to venovanie si si zasluzila XD

Agnes: tak to poznam.aj mne niektore ceske slova robia problemy- teda vlastne mena. Niektore uz viem, ale nad niektorymi stale dost dlho rozmyslam :D /ja viem, hambim sa za to XD / a to aby som rychlo daco napisala co XD aby som  z teba nemala nocne mory :D ale neee :D budem sa snazit, aby tu kapca bola co najskor :D

4 tonks tonks | E-mail | Web | 10. června 2008 v 15:52 | Reagovat

tak filch sa potesi :DDD este aby bol ruzovy aj on a lizatko ako vysite(vyrobene :P) :DDDD

a to "vsak binns neuleti" -len aby sa neprekvapili :))

5 nathalcek nathalcek | Web | 10. června 2008 v 22:14 | Reagovat

tonks: a este ruzove maslicky do vlasov a bude dokonaly :D

6 jayne jayne | Web | 13. června 2008 v 23:16 | Reagovat

je to uzasne..skvela kapca..to s tou noriskou bolo uzasne..tesim sa na dalsiu :)

7 Jasane=) Jasane=) | E-mail | Web | 11. července 2008 v 8:54 | Reagovat

Wow tak to je síla!!xD Super kapitola! Píšeš moc pěkně a líbí se mi, že z pohledu Pobertů:) No prostě skvěléééé!

8 macuška macuška | E-mail | Web | 16. srpna 2008 v 12:12 | Reagovat

bože to je sranda a teda james a siri sú ale svinky :D:D chudák všetky veci na ružovo ..juj :D:D rehot je to super !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! rcýhlo dalšiu mojaaaaaaaaaaaaaa !! :))))

9 wisty wisty | E-mail | Web | 17. září 2008 v 19:24 | Reagovat

jé, to bylo skvělý!!!! a v tý první části mně Siri trochu připomínal mě na dnešním vyučku - teda spíš v němčině. Sem si taky trošku pospala:) no a ať už je tady další kapča:)

10 Pěťulďas Pěťulďas | 30. září 2008 v 20:51 | Reagovat

tohle je super povídka, takže směle do další kapitolky

11 Evanska Evanska | 6. listopadu 2008 v 18:05 | Reagovat

skvelé!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama