..................................When you can live forever...What do you live for?....................................

5.Kapitola-Túžby, predsavzatia a stávka.

21. května 2008 v 17:25 | Nath |  Čo je dôležitejšie, priateľstvo alebo láska?
Tak a máme tu piatu kapču od Tonks. Je super ako vždy Takže teraz je rad na mne...uff...

Natalie
Zobudila som sa uprostred noci na bolesť v boku. Viditeľne mi stŕpli nohy a tak ma pobolieval bok. Vstala som teda z postele, aby som si rozhýbala stuhnuté končatiny.
"Au!" vyhŕkla som potichu, keď som zakopla do rámu postele. Pomasírovala som si narazený palec a hopkala som ďalej. Až k oknám.
Vonku svietil jasne mesiac, o pár dní mal byť spln. Mala som rada prechádzky pri mesiačiku. Samozrejme, že som sa vždy prechádzala sama. Veď kto by sa už prechádzal pri mesiačiku so škaredou a tučnou Colmannovou?
Ale spln som rada nemala. Neviem prečo, ale proste som vždy mala taký divný pocit. Mesiac v splne ožaruje človeka ako slnko a možno práve to mi vadilo.
Vadilo mi, že všetky moje chyby a nedostatky boli viditeľné. A že som to zas bola ja.
Totiž keď nesvietil mesiac, hrala som sa, alebo vlastne predstavovala som si, že som krásna, chudá, obletovaná. Predstavovala som si, že vyzerám raz ako Lily, inokedy ako Sam alebo niekto vymyslený. To boli moje tajné vychádzky, ktoré som tak milovala.
No tie časy pominuli. Teraz som to, o čom som tie dlhé roky snívala. Už žiadne prechádzky v tme. Teraz sa pôjdem prejsť za splnu!
Znovu som zaliezla do postele a spala som až do rána.
Ráno ma zobudila madam Pomfreyová. "Slečna Colmannová vstávajte! Musíte vypiť tento elixír."
Otvorila som jedno oko, o chvíľu aj druhé a nakoniec som hľadela do tváre rokfortskej ošetrovateľky.
"Dobré ráno," zamumlala som, ale to som už mala v ruke strčený pohárik s elixírom.
"Bŕŕŕŕ!" striasla som sa odporom.
"Ja viem, že to nie je dyňový džús, ale čo ste si mysleli?" pozrela na mňa pohľadom, akým sa ľudia dívajú na trojročné dieťa, ktoré vám povie, že chodenie je ľahké.
Nič som jej na to neodpovedala, len som si zobrala z nočného stolíka pohár s vodou a poriadne som si z neho odpila.
"Idem vám zobrať raňajky," oznámila mi a odišla.
Znovu som zaľahla a pomaly som zaspávala, keď tu zrazu: "Natalie neuveríš!"
Prudko som sa posadila na posteli, tak som sa zľakla.
"Black a Potter dostali tresty a viditeľne hrozné, lebo Black sa tváril akoby ho mučili," vykríkla Lily a spolu so Sam podišli k mojej posteli.
Sam sa uškrnula. "Ale James nevyzeral nejako skormútene. Dokonca ťa aj pozval na rande," podpichla ju.
"Sam, nezačínaj prosím ťa. Stačilo to zažiť, nemusíš mi to ešte pripomínať." Lily sa premáhala, aby nezačala kričať.
Zaumienila som si, že sa neskôr spýtam Sam, čo také Potter povedal.
"OK, ja to teda nechám tak. Ale mali by sme sa venovať tuto našej kamarátke," uškrnula sa. "Lily, povedz pekne: 'Ahoj Natalie,'" slabikovala jej ako malému dieťaťu.
"Ahoj Nat!" povedala Lily a dala si záležať, aby 'Nat' vyslovila dostatočne zreteľne.
"Lily, ako som ťa to učila?" srandovala ešte stále Sam. "Hovorí sa 'Ahoj Natalie!' Ale asi sa musíš veľa učiť," vzdychla si a ja som sa začala smiať.
"Je vám niečo smiešne slečna Colmannová?" spýtala sa ma s výrazom učiteľky, na ktorej sa niekto smeje.
To som sa začala smiať ešte viac a pridala sa ku mne aj Lily.
"Sam, nerozmýšľala si nad tým, že by si sa stala učiteľkou?" spýtala som sa jej, keď som polapila dych.
"A vieš, že nie?" povedala Sam s vážnou tvárou, ale dlho jej to nevydržalo. Začala sa smiať aj ona.
"Tak ako sa máš Natie?" opýtala sa ma Lily, keď sme sa konečne dosmiali.
"Viditeľne žijem a ešte dlho aj mienim. Nie je to nič vážne, dnes alebo zajtra by ma mohla pustiť," povedala som so značnou úľavou v hlase.
"Tak to je skvelé, konečne sa tá..." začala Sam, ale Lily začala prudko gestikulovať, aby bola ticho. Sam si ju asi nevšimla.
"...stará..." pokračovala ďalej. Vtedy jej Lily zapchala ústa.
"Stojí za mnou, však?" opýtala sa Sam, keď sa vyslobodila a nahodila na tvári úsmev neviniatka.
"Dobré ráno slečny Kellyová, Evansová," kývla obom Pomfreyka.
"Dobré ráno!" ozvalo sa dvojhlasne.
"Myslím, že by ste mali ísť na raňajky, lebo ich inak nestihnete," povedala im a mne podala podnos.
"Tak my teda pôjdeme," ujala sa slova Lily. Sam bola ešte v rozpakoch z jej 'výstupu'.
"Ahojte!" usmiala som sa na ne.
"Ahoj!" zamávali mi a odišli.
Ja som sa teda pustila do raňajok.
Sirius
Dnes som sa zobudil neobyčajne skoro. Dokonca skôr ako Remus a to je už čo povedať. Nechcelo sa mi na nich čakať, tak som si povedal, ža sa prejdem po hrade.
Pomalými krokmi som mieril k Astronomickej veži.
Rozmýšľal som o Natalie, Cartonovi, mojich rodičoch a všetkom možno.
Keď som zašiel za roh, započul som nejaké hlasy. Jeden z nich som poznal patril tomu debilovi Cartonovi. Chcel som ísť ďalej, započul som však niečo, čo ma zaujalo.
"...no a ako pokračuješ s Colmannovou? Už sa chytila na lep?"
"Sadá muška, sadá. Celkom mi na to skočila, tú stávku mám vyhratú," povedal Carton. Ale do pekla akú stávku? A čo s tým má spoločné Natalie?
"Len aby. Myslíš si, že sa s tebou hneď vyspí?" spýtal sa ho neznámy.
"Včera som pri nej sedel ako taký debil. Ale zabralo to na ňu. Myslím, že stačí pár týždňov a je moja."
"A potom Hasta la vista baby!" zasmial sa ten druhý.
"A vieš, čo je na tom najlepšie?" spýtal sa ho Carton. "Že Black a Potter majú tresty. Viditeľne žiarlia a takto bude tých trestov viac," zarehotal sa a mne to stačilo. Ale chcel som si to vypočuť do konca.
"Tak to je dobré. Len aby ti na to neprišli. Ale fakt si myslíš, že Colmannová predtým nikoho nemala? Lebo ak mala, tak si prehral chlapče."
"Neprehral. Veď kto by spal s takou škratou, akou bola predtým? Hoci teraz je kus, ale naivka. Dúfam, že si s ňou užijem a potom mi pekne zaplatíš," povedal mu ten idiot Carton výhražne.
"Zaplatím, zaplatím. Ale teraz už musím Tom. Potom si ešte pohovoríme," povedal neznámy a počul som kroky mieriace ku mne. Rýchlo som skočil do jedného výklenku a počkal som, kým prejde.
Keď už bol na konci chodby, vyliezol som von a mieril k miestu, kde sa uskutočnil ten rozhovor. Carton tam už nebol. Do riti!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 miriela miriela | E-mail | Web | 21. května 2008 v 20:01 | Reagovat

wow...hnusák jeden hnusný... ale inak super kapča :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama